Ked ti niečo povie choď,
bude to rozum.
ked ti niekto povie ľúb,
bude to srdce.
a ked ti poviem mám ťa rada,
bude to láska.
Niekto mi povedal, že rok ma 365 dni,
že deň ma 24 hodín,
že jedna hodina ma 60 minut,....
Ale nepovedal mi, že jedna sekunda bez teba trva VEČNOSŤ!!!!Milujem ta!!chybas mi dili :-*
Prepac mi,ze sa mi pacis.Prepac mi,ze ta chcem.Prepac mi,ze ta milujem.Prepac mi,no ja zato nemozem. PS:Mojko lubim ta najviac na svete.Si moje vsetko.
LASKA JE NEBO LASKA JE SEN
LASKA JE CLOVEK KTOREHO CHCEM
LASKU MA TEN KOHO TY LUBIS
LASKU TI DA LEN KED MU SLUBIS
SLUBIZ MU VSETKONACO SI LEN
SMOMENIE NO LASKA TI POVIE
NIEKEDY AJ NIE
POVIE TI VIACKRAT NIE ALE TY MUSIS
VEDIET ZE TYM MYSLI ZE TA VELMI CHCE
LASKA TI VEZME A NEDA NIC ALE
TY ZISLIS ...ZE DASA ZIT.
Keď nájdeš lásku
celý svet sa stebou točí
no keď ju stratíš
ostane bolesť v srdci.
Si svetlo mojich očí
Si láska čo ma hreje na srdci
Vždy ťa mám na mysli
Ty moj anjelik zlatý.
Byť pri tebe
vidieť ta smiat
keď ti je zima ťa hriať
vždy pri Tebe stáť.
Prečo na teba stále myslím?
Prečo jednoducho nezmizneš z mojej mysle.
Chcem mať srdec čisté
teraz je plné bolesti ažiaľu
Prečo nemožem prestať na teba myslieť
Prečo?
Chcem Ť a lubiť a milovať
Chcem sa každé ráno pri tebe zobudzať
Chcem aby sme boli spolu šťastní
No všetko šťastie mi vzali
A už mi ho nikdy nedali.
Si moja láska hoci cesta k tebe
nebola vobec lahká
No spolu zvladli sme to zlahka
Kolko sme si museli vytrpieť
aby sme sa mohl ividieť
Teraz ruka v ruke beháme
si po luke.
Beda tomu kto toto štastie rozlupe
dostane hneď po ruke
moje srdce len pre teba bije a ztoho žije.
Je mi smutno za
tvojou láskou za
tvojou nežnou rukou
Si mojím mackom pritulným
už sa teším keď Ťa uvidém
okolo krku sa ti hodím
a už Ťa nepustím
Tak veľmi Ťa lubim.
Boli sme spolu bolo nam krasne
no netusili sme že to krasne nam zhasne
Tie krasne chvile čo sme spolu prežili
prajem si aby sa znovurozsvietili
No v mojom srdci ten oheň nezhasne.
Prebudila som sa do krásneho rána
a zistila som ,že už nechcem byt viac sama .
Chcem aby pri mne niekto mocný stal,
stále ma chránil a životom sprevádzal.
Ľúbil ma tak ako ja jeho.
Tak ako lúka pokrytá snehom ,
nech aj on zapĺňa ma nehou.
Ľúbil ma tak ,ako sa len dá,
a ja kvôli tomu upadnem do krásneho sna.
Srdcia si navzájom vymeniť smieme
a obaja dobre vieme,čo chceme.
Chceme byt spolu naveky
a lieky na naše rany budu bozky
dávane z veľkej lásky.
Kedy už konečne príde chlapec mojich snov?
Musím čakať a hlavne ostať sama sebou.
Chlapci neznášajú pretvárku,namyslenosť a lži,
tak sa preber a naplno ŽI.
Nikdy nevieš,kedy Boh povie tvojmu životu DOSŤ
a ty už nebudeš mať možnosť
napraviť svoje chyby
a hlavne sa učiť na chybách iných...
Keď srdiečko hovorí
Čo povedať, že mi chýbaš? Tak ako už dávno nie?
A v ušiach znie mi túžbou neutíchajúce zvonenie?
Že v očiach rosí sa slza, čo zahmlieva zrak,
že vytlačilo ju srdce zo seba, bo zviera ho tlak?
Tak čo povedať, keď nechcem, aby pokazil sa deň,
že myslím na teba, že snívam prekrásny si sen?
Však viem, že to nie je nutné, že stačí ti sluch,
abys počul čosi také, keď zamatový je zvuk.
Abys cítil jemnosť hlasu, čo hladí tvoju tvár,
keď prerývajú ju vrásky, keď trápi ťa svár.
Tak nech zmĺknu tvoje ústa, nech počuť je dych,
na chvíľku, keď objímam ťa, na sekúnd pár tých.
Aby potom oheň zaplavil ti túžbou celé telo,
čo láskou rozhorí ti srdce, nech vrie to vrelo,
aby v očiach uzrela som tajomný to opäť zraku jas,
ktorým pripútal si ma k sebe pevne tak na dlhý čas,
to dodá mi silu čítať v očiach tvoje tajné želania,
nech šťastný si so mnou, tak stále, bez prestania.
Ľúbim ťa
Si to ty, s kým chcem byť.
S tebou si chcem šťastie uloviť.
Chcem sa k tebe túliť,
hriať ti srdiečko.
Zobúdzať sa pri tebe,
keď vychádza slniečko.
Zaspávať, keď slnko chodí spať,
celú noc s tebou vášnivo sa milovať.
Obímať tvoje telo lákavé,
strapatiť vlásky tak krásne voňavé.
Túžobnými bozkami celého ťa bozkávať,
do uška svoju lásku ti vyznávať.
Napokon zaspať v tvojom náručí,
spolu s tebou dýchať sa naučím.
S tebou chcem prežiť
všetko zlé aj krásne.
Byť pri tebe,
až kým sviečka nášho života zhasne...
Ľúbim ťa či nie?
Vždy keď sa prebúdzam do daľšieho nudného dňa myslím na teba čo práve robíš? Či na mňa svoje myšlienky míňaš? Potom dostávam zvláštnu chuť na jazyk. Príchuť ma dráždi s pocitom pošepkat ti do krehkého uška nežné slová a tým si zlepšiť deň ale ... Slová krajšie než si ty to sa vôbec nedá to niet krajších slov, bo tvoja krása je jedinečná a tvár nad ňu už nič krajšie nie je ani slovíčko či hláska. Keď pomyslím na tvoje oči to sú ako dve krásne hviezdičky na oblohe a ta obloha je moje srdce. Nakoniec si premietnem tvoj úsmev ten ma najviac zráža na kolena ako keby anjelik s nebíčka sa na mna usmieval. Moja láska k tebe je viac ako môj ničím nezaujimavý život ale ty a tvoja láska znova napĺna môj život životom, štastím a láskou. Za to ti moje moc ďakujem a posielam milión sladkych krásnych a nežných pusiniek na tvoje mäkké, sladké i zároveň jemné pery. Lúbim ťa
PREČO . . . ?
Sedím tu a rozmýšľam čo dať do tohto psaníčka,
to čo sa malo zapísať do tvojho a nie cudzieho srdiečka,
možno cítiš z tohto, že mám ťa viac ako rád,
preto moje srdce nemôže zostať s tým tvojím iba ako kamarát.
A nevieš aký bôľ cítim keď kráčam krajinou,
keď chcem aby Ty si bola tou jedinou,
hoci toto moje vyznanie,
ak ho čítaš nekonečným smútkom znie.
Ty vravíš aby som bol šťastný s inou,
ale ja neznesiem to pomyslenie byť s niekým cudzím,
rozmýšľam čo som pokazil či to nie je mojou vinou,
preto túto nočnú moru v strachu sním.
Totiž viem o tom, že sa slová tieto páčili inej,
a iróniou je to, že s Tebou nespravili nič,
preto sa borím v túžbe urputnej,
a počujem ako na chrbte ma šľahá bič.
To pomyslenie ma mučí, že iná sa do mňa zahľadela,
tá myšlienka je horšia ako keď Ťa zasiahne rana z dela,
neviem kto ťa teraz objímal,
neviem či by ťa tento verš k slzám dojímal.
Keď som toto čiernym perom písal,
zazrel som ako ktosi šabľu a flintu spoza pásu odkásal,
tie rany po šľahnutí biča,
sú nič v porovnaní s túžbami čo ma ničia.
Možno bola chyba vo mne to tuším aj to viem,
preto to zostane pochované – nikomu to nepoviem,
písala si mi, že teraz máš dakoho viac ako „kamaráta“,
a vždy keď chcel niekto povedať niečo.
Zastavila si ju a to sa za dobré predsa neráta,
stále hľadám odpoveď na otázku „PREČO?“
čím to je, že sa páčim jej a nie tebe,
a to čo som spôsobil tým sa hnusím sám sebe.
To mi je ľúto, že som dostal kľúč,
ale nie od Tvojej duše,
preto si nezaslúžim aby ma pohladil slnečný lúč,
chcem aby vystrelil šíp z kuše.
Lebo som sa dostal do cudzieho srdca,
a ja preto volím samotu nech od bôľu to moje vykrváca,
trápi ma to, že do veršov mojich sa zaľúbila iná,
hoci sa mali vryť TEBE do očí.
Ty si bola tou ktorej sa srdce malo otvoriť – TY JEDINÁ !!!
Preto to nemá cenu a za to moja DUŠA do PEKLA skočí . . . !
Ticho
Celý zviazaný
neviditeľným putom,
ktoré čím ďalej,
tým viac zarýva sa pod kožu.
Niet cesty späť ani vpred
Nič neuhasí jeho hlad či smäd
Výsledok, koniec nevidí,
podčiarkuje si všetky svoje omyly
možno rýchly vlak bol by riešením...
Stop!
Veď tak málo stačí...
Zavrieť oči
a nechať sa unášať prúdom len.
Zavrieť oči a snívať sen
nie o láske či nenávisti
dôvere či nevere...
Len o tichu...
Ticho...
ktoré ti opíja zmysly
jeden po druhom...
Ticho,
to vždy ťa vylieči
stačí len ujsť
od ľudí,
bez rečí,
bez mnohých slov...
Keď kľúč štrngne vo dverách
a ty už nepočujes žiadny hlas
len ozvenu svojho dychu,
v malej izbe
bez prepychu
či na lúke plnej stromov,
kde nie je nič,
žiadna rodina či domov...
Nie je tu láska
avšak nenávisť tiež
to je dosť predsa
a ty to vieš.
Šum jazera
šuchot krídel
a vtáčí spev.
Ty zrazu nechápeš
čo smútok je a hnev
Vôkol len ticho...
Má nad tebou kontrolu
je hore a ty tu dolu
Prvý krát ti to nevadí...
Prvý krát nechceš ísť vyššie
Len teplú ruku cítiť na tvári
sladké pohladenie po dlani
cítiť na okamih teplo, čo nezraní.
Slnko opíja ťa páľavou...
Hlavou hučí príliv vĺn,
Čoraz silnejší je ich šum
Zdá sa, že žiadny zvuk nevychádza mu z hrude,
cíti,
ako ticho ho rozdeľuje,
telo a duša už nie sú spolu,
v diaľke je počuť tikot zvonu
na okamih rozdelení,
sami,
potom opäť v spojení v tichu...
Prichádza úľava.
MORE OTÁZOK A JEDINÁ ODPOVEĎ
V tvojom srdci ja hľadám skrýš,
tvoj pohľad ma hľadí ako plyš,
čakám na Tvoje túžbou naplnené pery,
moje srdiečko čaká a v lásku iba verí.
Duša čaká na Tvoju odpoveď,
túžobne načúva chce to počuť hneď,
čakať môže, ale tej pokory už má dosť !
ale vkráda sa k nám nevítaný hosť.
Ten hosť moje srdce roztrhne,
a do večných sĺz ma uvrhne,
chcem Ti dať lásku tú neprímaš,
mám pocit, že sa mojím veršom iba vysmievaš . . .
Teba netrápi to, že srdce krváca,
a v Tebe iba odpor voči mne buráca,
rozmýšľam či vôbec to SRDCE máš ?
a kedy mi tú odpoveď dáš . . . ? ? ?
Myslíš, že krídla lásky si dolu skladám,
a ja sa chýlim k spánku domov...k nám...
rozmýšľam či vôbec chcem stratenú lásku,
tá ktorá neprišla medzi nás.
Ty však stále si hudieš svoju pesničku, dookola púšťaš tú pásku,
uvažujem či z vlaku vystúpiť a prerušiť lásky čas ?
Tápam kto ti to presvedčenie dal ?
Pýtam sa vetra prečo mi Ťa vzal ?
Vravela si, že nikoho nemáš,
a zrazu mi napíšeš, že nie je to úplne tak,
týmto úskokom moje ubolené srdce hneváš,
preto chce vzlietnuť preč ako vták.
Chce odletieť od stratenej LÁSKY,
chce uniknúť a nehľadať odpovede na smutné otázky,
chce Ťa milovať a niesť Ťa v objatí,
chce za Teba kráčať v urputnom dojatí.
A preto moje srdiečko si neprestáva priať,
aby si ma aspoň na okamih maličký snáď,
dokázala MILOVAŤ . . .
Z diaľky som pozeral na tvoje chvejúce sa ruky,
a vtedy som prežíval muky
pamätám si na to keď sa naše oči stretli v jednoliatom objatí,
každá súčasť tela túžbou po TEBE sa spaľuje
ale tvoja ľadová duša ma aj tak nemiluje . . .
dala si mi kridla....
Prišiel deň ďakujem, ďakujem dala si mi krídla ja vzletel som nad oblaky dala si mi všetko, aj keď občas čierne mraky, s ktorých cítili sme obidvaja veľké napätie, ale nevzdali sme sa radšej pokúšali sa potiahnúť to všetko ďalej stále mi dodávaš nádej stále väčšiu a väčšiu, čo s tebou zažijem to už s nikým nechcem skúsiť nenechám si ťa vziať to už nemôžem dopustiť, aj keď sám dobre viem, že nie som najlepší, ale ty tu pre mňa si nato, aby som nepodľahol poklesom, ale práve naopak, aby držal som sa hore spolu s tebou si anjel, ktorý chráni moje ja si anjel, ktorý priletel mi priamo tu z neba, ktorý chcel mi povedať ako strašne ma má rád zato ti ja ďakujem poďakujem aj stokrát aj stokrát dala si mi krídla aj ochrannú ruku dala si mi všetko a ja začal som žiť trvalo mi to dlho kým som to stihol pochopiť to, že ťa tak strašne ľúbim a, že to nezmení už nik vyčarovala si mi úsmev a dodala mi chuť ako žiť ako sa mám nenechať ovplyvniť si pre mňa slnko, ktoré neustále žiari, keď vidím tvoju tvár ďakujem ti za ten dar, keď otváram ráno oči nemyslím už na nič iné len nato, kde si , čo robíš a s kým si a kedy budem s tebou kedy dám ti krásny bozk, kedy chytím ťa za rúčky, vtedy viem, že nemám dosť, ale prežívam radosť stále, keď sme spolu sami a nič nerobíme len pri sebe ležíme vtedy nenachádzam slov vtedy cítim sa jak otrok, ktorý je fakt iba tvoj a ty si anjel môj, aj keď si tak ďaleko predsa si pri mne tak blízko ty si pre mňa prameň, ktorý ešte vždy nevyschol si vzduch, ktorý dýcham si voda, čo pijem ty si tá jediná pre, ktorú ja vlastne žijem, keď sa náhodou niečo stane tak spomeň si nato, že tvoje meno mám vryté na kameni mám vryté na duši ten kto ešte neľúbil tomu radím nech skúsi nech sa ľúbiť pokúsi, lebo tak ako ja teba a tak ako aj ty mňa nerozlučná dvojica, dvojica pre mňa si lejdy si pre mňa tá naj si pre mňa tu bejby tak nikoho sa nepýtaj konaj svojím vlastným srdcom a buď si sama sebe sudcom a ja budem práve ten, ktorý odsudený bude a ty budeš súdiť mňa , a keď náhodou odídem tak si vezmem aj teba, ale iba v spomienkach som si ti musel povedať kráčam s tebou dlhú trať, ktorá dúfam neskončí, ale bude trvať dlho až neskoro do noci opakovať každý deň ako som už povedal ty pre mňa si anjel ja som obyčajný chlapec a ty si tak neobyčajná a preto neopúšťaj ma a bojuj dokonca a veď predsa celá nádej umiera tá posledná prosím ťa buď dôsledná tá, ktorá bude pri mne stáť až pokým sa bude dať, keď už dala si mi krídla tak poďme lietať spolu, či hore , či dolu to je vlastne úplne jedno hlavne nech sme spolu ja a ty u mňa v izbe v objatí dúfam už iba , že ťa ja nikdy nestratím to, čo si mi dala ty určite ti oplatím ľúbim ťa ja a končím tým.
Budúcnosť
Keď v dave ľudí zazrela som Teba
mala som pocit, že spadla hviezda z neba.
Hviezda tak blízka a zároveň vzdialená,
na chvíľu bola bez mena.
Keď zapadlo slnko, zažali sa sviečky.
Náhoda chcela, že ocitli sme sa vedľa seba a od tej chvíle neviem žiť bez Teba.
Osud však zvláštnu hru s nami hrá.
Hoc láska planie v každom z nás,
nemôže uzrieť slnka jas.
Oboch nás zväzujú aj iné putá,
ktoré trhať nechceme.
No pre budúcnosť svojou láskou žijeme.
Odpusť mi
Odpusť mi že žijem
aj že chcem cítiť tvoje bozky na perách
Odpusť mi že ťa tak veľmi milujem
a pri pomyslení na teba mi srdce túhou zoviera.
Odpusť mi že láska mi nedovolí zdravo myslieť
ani keby som veľmi chcela
Odpusť mi že ťa moja láska chytila ako sieť
čo ti niekedy ani dýchať nedá.
Odpdusť mi moju hlúposť
Odpusť mi že mám už toho dosť
Zmena
Viem, že zmena nie je ľahká,
že stať sa novým duša láka,
pri tom stále si to Ty
s láskou v mojom objatí,
verím kráse tvojej duši
pri mysli na teba mi horia uši,
stačí, keď si sama sebou
ja viem, že chcem byť iba s tebou,
v novom roku nový postoj
daj len svojmu srdcu priestor.
UŤATÉ PERY
Túlam sa bez teba úplne sám,
túlam sa nekonečným dňom,
úplne nebadane sa k tvojej duši prikrádam,
chcem aby si neverila prázdnym snom.
Lebo moje „JA“ sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ ,
a som zúfalý s nenaplnením osobnej túžby po harmónii,
tak ako zem po boji nasiakne krvou,
tak ja som naplnený dušou plnou citov.
Túlam sa neskorú nočnú hodinu,
ozveny v hlave tíško hynú,
popadajú ako na poli obilné klasy,
ťažko budeš počuť tie nemé hlasy.
Ja rozmýšľam čo Ti mám sem vpísať ?
Ale keď ja sa iba za metafory viem skrývať,
možno sa pýtaš čo tým povedať chcem,
nič iné len to po čom túži môj citový vnem.
Vnímam Ťa nielen očami, ale aj citom,
nechávaš ma v nevôli, nechávaš ma v tom . . .
neviem koho v objatí teraz hreješ ? ,
ani na koho sa smeješ ?
Neviem koho po duši hladíš,
neviem koho okrem mňa ešte zradíš ? ,
či ti to stálo za to ? ,
predstav si nie všetko čo sa blyští je zlato !!!
Či ten kto je viac ako „kamarát“ ,
či Ťa má tak oddane ako ja rád ? ,
neverím na lásku,
ty si mi vieru vzala !
Stále si kladiem tú otázku:
pochovala si cit a mne neostalo nič z toho mála !? ,
si predsa hviezda čo letí tmou,
a moje srdce kráča iba za Tebou.
Tvoj úsmev je ako rozžiarený kvet,
a tú záhradu kvetov mi mohol závidieť celý svet,
chcel by som tvoje myšlienky znať,
a svoje s citom pekným TEBE dať.
Netušíš ako je keď nemôžem na tvoje pery bozk vpísať,
keď nemôžem kúsok Tvojho srdca si vziať,
nechcel by som to bezplatne,
ale ten mráz mi moje pery odtne.
Teraz sa z nich krv valí,
tú krv zem smädná pije,
ja sa cítim taký malý,
preto moje SRDCE v tej zemi smutne hnije . . .
Skús ho do rúk vziať,
aby ho mohol opäť ten vrúcny cit hriať ! ,
ak to nespravíš budem na veky sám,
v tom prípade svoj život čiernej zemi dám . . .
Všeobecne - ale vecne
Začiatky jak verše básne,
keď milovať bolo krásne
V každom páde – s ním sa nájdem...
A tie svoje silné slová
opakoval stále, znova
ako ľúbi – všetko sľúbil...
Striedali ich sladké reči
že ja iba – jemu chýbam...
Bola som mu vôbec niečím?
Prišli chvíle – menej milé,
keď už z lásky, nehy kopy
neostalo ani stopy.
SMUTNE
NIC NENI TAKE AKE BOLO A TO VSETKO SPOSOBILO JEDNO UBOHE SLOVO TO SLOVO PREKLINAM V TUTO MINUTU TO SLOVO UBLIZILO A OCUDZILO UZ NENI NIC TAKE AKE BOLO A TO VSETKO SPOSOBILO JEDO UBOHE SLOVO TO SLOVO SA ZARILO HLBOKO DO SRDCA TO SLOVO USKVELO V PAMETI JEDNEHO CLOVEKA CHCELA BY SOM VRATIT CAS NO NEJDE TO JE MI TO LUTO ALE TO JE PRIMALO
Dievča (bez dovodu)
Dievča zaľúbené,
niekedy nepochopiteľné,
predsa má oči odvrátené,
aj ked oči pre jedného sú určené.
Opúšťa ho.
Miluje ho!
Neprizná si to.
Bojí sa ho.
Ako lúka, ako niečo,
také bežné dievča to je.
Také odlišné:
kúsok zeme, kúsok na oblohe.
Kontratsty!
v hlave rozvrátenie.
Také sú dievčenské slzy.
Smutné,
no sú momenty,
nevedia, prečo prebieha smútenie.
On,
on sa len trápi.
1000 ton,
na jeho srdcy,
keď vidí svojho dievčaťa slzy.
Ona ho nimi trápi.
Sú to potoky lávi.
Lejú sa do jeho hlavy.
No 3
kabaret dlaní,
keď už musíme...
Vravíš: „Na tri“
už po štvrtý krát...
A keď mizneš za rohom
zas pocítim
to panoptikum seba
chlad a hlad...
Už newládzem..................
už newládzem wiac nemyslieť na teba,
z mojich žíl sila sa wyliewa.
Zaplawuje ma dážď spomienok,
neustále len o nás dwoch.
Srdce mi predstawami puká,
že už tu nebude twoja pomocná ruka.
Už len stále tie isté frázy,
o tom, ako to čas sprawí,
ako ťa niekto iný omámi,
a moje city zo srdca odstráni.
Ale na mňa to neplatí,
aj keď newiem, či sa oplatí,
nosiť srdce w čiernom záwoji,
ale chcem, aby spomienky zostali,
a kúpali sa wo wani nádejí.................
Hudba hrá.............
Hudba hrá a ja letím melódiou,
smutnou, ťahawou, osobnou.
Hudba hrá a ja hľadám slowá,
možno nejaká weta pomalá.
Slowná hra, to jediné mi ponúkaš,
a ja srdce twoje opúšťam.
Možno raz okúsim melódiu nás,
oboch prebudí snowý mráz,
a bude zas ten čas prichystaný iba pre nás..................
chvila...
Chvilumi trvalo ,kym som pochopila...
Chvila mi stacila na to,aby som otrvorila oci a zacala zit..
Chvilu si zabaval bezo mna ,kym som ja bojovala s vedomim,ze ma podvadzas...
Chvilu ti stacila na to ,aby si spravil mi spravil zo zivota peklo...
Chvila ktora vsetko znicila a rozdelila nas...
Tou chvilou sa diavca ,ktore si zbalil v bare ,ona je ta ,ktorej obetovala cely svoj zivot.
Chvilumi tiekli slzy po lici,no potom som si uvedomila,ze ty mi za to nestojis...
Pre teba som bola iba obycajna babka,
s ktorou si sa mohol zahravat...
Tej babke sa uz konecne otvorili oci
a zacala brat veci ake su..
Chvila som bola pre teba,chvilou si sa stal aj ty pre mna ...
Chvile .d,dni mesiace,roky presli,
aj moje srdce to uz preslo...
Chvilou si bol ,aj uostanes..
Bolo to vzplanutie ,ktore trvalo iba chvilu
still raining in my thoughts
... you are
made from shiny drops
like a waterfall
falling down to my arms
with the color
of a rainbow
so brigth in your smile
still trying to remeber
all our
private coversation
with our lips together
when you give me
your
secret touch
you are so close
in my deepest soul
where I am saving
all my prayers
but long way
you are
still far away
and I miss you ....
so much
Lubim ta. 
lubim ta, ked places,
ked co povedat nevies,
ked do reci mi skaces.
Lubim ta, ked sa hnevas,
lubim ta, ked knihu citas,
ked zamietavo hlavou krutis,
kedzvedavo sa pytas.
Lubim ta, ked prosis,
lubim ta, ked kazes,
ked z tepla sa potis,
ked nieco nedokazes.
Lubim ta, pre tosic veci,
tak ako sa lubia
uplne vsetci,
zamilovany ludia.
